Korunovačné klenoty sú cennou zbierkou predmetov, ktoré naši susedia strážia na sedem západov. A niet sa čomu čudovať. Veď také poklady ako svätováclavská koruna, žezlo, jablko či korunovačný plášť majú neobyčajnú auru a tešia sa nevídanej pozornosti.
| Vidieť ich, to je hotový sviatok. Keďže cisár Karel IV. rozhodol, že vystavené budú len pri výnimočných príležitostiach a výlučne v priestoroch Pražského hradu. |
Poklad chránený ako oko v hlave
Vidieť naživo svätováclavskú korunu je na nezaplatenie. Len výber samotných klenotov a inštalácia prehliadky sú jedinečným zážitkom a tomu zodpovedá aj príležitostná inštalácia celej prehliadky. Kým sa tak ale stane, treba odomknúť všetky zámky. A to chce sedem správnych kľúčov. Ako oko v hlave ich strážia siedmi najvyšší politickí činitelia a cirkevní hodnostári.
Korunná komora sa otvára postupne. Začína sa zhora. Tam pasuje najväčší kľúč, ktorý má v rukách prezident. Nasledujú menšie zámky, ktoré postupne otvárajú premiér, predsedovia Senátu a Poslaneckej snemovne, zástupca svätovítskej kapituly a pražský arcibiskup. Posledný, najmenší kľúčik má v rukách pražský primátor. Do najstráženejšej miestnosti Pražského hradu sa pritom dostanú len držitelia kľúčov, pretože podzemie je tak malé.
Poklad nevyčísliteľnej hodnoty
Ak by ste chceli vedieť cenu klenotov, ani to neskúšajte, pretože sa vám rovno hlava zatočí. Ich historická hodnota je totiž nevyčísliteľná. Do odhadov sa neradi púšťajú aj samotní odborníci na slovo vzatí – klenotníci.
Jediné dostupné ohodnotenie svätováclavskej koruny uzrelo svetlo sveta, keď Jan Kašpar v správe Výskumného ústavu pre drahokamy v Turnove v roku 1947 napísal: „Cena svätováclavskej koruny je predovšetkým historická a žiadna hmotná cena nemôže byť dosť veľká, aby tento náš národný symbol ohodnotila. Ak by sme však uvažovali o cene drahokamov, na svätováclavskej korune je jeden rubín, štyridsaťpäť spinelov (drahokamov), devätnásť zafírov, tridsať smaragdov, dvadsať perál. Celková hodnota viac ako dvadsaťsedem miliónov korún československých.“
| Keďže odvtedy ubehlo už zopár desiatok rokov, cena, samozrejme, stúpla. A to hovoríme len o korune. |
České korunovačné klenoty
Svätováclavská koruna a žezlo
Svätováclavská koruna pochádza z rokov 1345 až 1346. Zhotoviť ju dal Karel IV., ktorý ňou bol v septembri 1347 aj korunovaný za českého kráľa. Je z 21-karátového zlata a posiata je diamantmi. Váži úctyhodných 2,36 kilogramu. Koruna je bežne uložená v koženom puzdre z roku 1347. Počas výstav sa vyníma na špeciálnom vankúši z červeného zamatu, na ktorom sú vyšité české znaky z roku 1867.
Žezlo je taktiež staré, pochádza z polovice 16. storočia. Je z 18-karátového zlata a vidieť na ňom môžete štyri zafíry, päť spinelov, šesťdesiatjeden perál a emailové ornamenty. Dlhé je 61 centimetrov a váži viac ako kilogram. Taktiež je uložené v koženom ochrannom puzdre z 19. storočia a zdobí ho drobný pozlátený ornament.
Kráľovské jablko
Kráľovské jablko pochádza z polovice 16. storočia. Je z 18-karátového zlata a zdobí ho osem zafírov, šesť spinelov a tridsaťjeden perál. Na hornej časti sú znázornené príbehy kráľa Dávida a na spodnej časti je tepaný reliéf s výjavmi z knihy Genesis.
Meria dvadsaťdva centimetrov a váži 780 gramov. Uložené je v koženom puzdre so znakmi ČSR z roku 1929.
Kráľovský korunovačný plášť
Plášť s hermelínom a vlečkou, pás, štóla a manipul sú najmladšími súčasťami korunovačných klenotov. Látka „zlatohlav“ bola vyrobená v Taliansku začiatkom 17. storočia. Posledným kráľom odetým v českom korunovačnom rúchu bol Ferdinand V. počas korunovácie v roku 1836.
Korunovačný kríž
Fotka zadnej strany kríža z roku 1903.
Korunovačný kríž patrí k najvýznamenjším českým pamiatkam. Vznikol na podnet kráľa Karla IV. v roku 1357. Kríž mal slúžiť na uchovanie vzácnych ostatkov, ktoré panovník získal na viacerých miestach Európy. Schránka, ktorá je vyrobená zo zlatých plátov, ukrýva pozostatky spájajúce sa s ukrižovaním Krista a ďalšie relikvie. Kríž zdobia perly a viaceré vzácne drahokamy.
Svätováclavský meč
Meč tvorí čepeľ s krvnou ryhou a vyseknutým latinským krížikom. V ňom sa kedysi nachádzal ostatok svätého Václava. Na konci zdobenej rukoväte je neprehliadnuteľné jablko. Svätováclavský meč meria 93,5 centimetra.